Vplyvom rozšírenia Koronavírusu COVID-19 sa v prognózach vyvinuli dva možné scenáre vývoja potrieb trhu práce.

V prípade Scenára 1 bude v Žilinskom kraji v roku 2020 ohrozených približne 20 tisíc pracujúcich, ktorí by pravdepodobne prišli o prácu, ak štát nebude dotovať pracovné miesta. Pokles zamestnanosti bude rýchlo zregenerovaný a najneskôr do roku 2023 by sa počet pracujúcich mal dostať na úroveň z roka 2019. To však platí, iba ak sa nestihnú pridružiť aj ďalšie ekonomické problémy. Tento scenár sa považuje za najpravdepodobnejší.

V prípade Scenára 2 bude v roku 2020 pokles zamestnanosti výraznejší, a to na úrovni takmer 35 tisíc. Čím dlhšie bude pandemická situácia trvať, tým budú zamestnávatelia skeptickejší a budú prepúšťať vo väčšej miere. Hodnoty zamestnanosti z roka 2019 budú dosiahnuté najskôr v roku 2024.

Keby globálna pandémia nenastala, v roku 2020 by sa počet pracujúcich v Žilinskom kraji pohyboval na úrovni takmer 319 tisíc osôb. Aj pri tom najpozitívnejšom scenári vývoja (Scenár 1) dosiahneme túto úroveň počtu pracujúcich najskôr v roku 2023.

V ďalšom texte sú analyzované potreby trhu práce v Žilinskom kraji v kontexte rokov 2020 – 2025 v rámci najpravdepodobnejšieho optimistického Scenára 1.

Celková dodatočná potreba pracovníkov v Žilinskom kraji bude do roku 2025 na úrovni približne 41 tisíc osôb. Z nich 9 % predstavuje potreba zamestnancov u fyzických osôb – podnikateľov a 8 %-ný podiel má celospoločenská potreba fyzických osôb – podnikateľov. Zvyšných 83 % zamestnancov bude potrebných u zamestnávateľov v podnikoch. Napriek záporným potrebám trhu práce v roku 2020 sa v ostatných rokoch prognózovaného horizontu očakávajú pozitívne potreby trhu práce na úrovni presahujúcej 8,5 tisíc osôb ročne.

Pri analýze dodatočnej potreby pracovných síl je dôležité poznať aj to, akým spôsobom budú na trhu práce vznikať dodatočné pracovné príležitosti. Približne 78 % dodatočných pracovných príležitostí v rokoch 2020 – 2025 bude v Žilinskom kraji tvorených náhradou pracovných síl (t. j. odchodom zamestnancov z trhu práce, predovšetkým do starobného dôchodku), zvyšných 22 % vznikne v dôsledku ekonomickej expanzie (expanzný dopyt). Absolventi prichádzajúci na trh práce v období rokov 2020 – 2025 v Žilinskom kraji nepokryjú dopyt po pracovnej sile na trhu práce.

Všetky nasledujúce analýzy vychádzajú zo Scenára 1, kde sa predpokladá, že súčasné ekonomické obmedzenia budú trvať maximálne 3 mesiace, keďže ide o najpravdepodobnejší scenár.

Podľa optimistického Scenára 1 sa očakáva pokles zamestnanosti v roku 2020 vo všetkých odvetviach národného hospodárstva s výnimkou zdravotníctva. Najviac zasiahnuté bude v roku 2020 predovšetkým odvetvie ubytovacích a stravovacích služieb, kde sa očakáva takmer 38 % pokles a odvetvie skladovania a dopravy s očakávaným poklesom o 20 %. Výrazný pokles v absolútnom vyjadrení sa taktiež očakáva v priemysle (-3,9 tis. osôb) a obchode (-3,2 tis. osôb). Vo väčšine odvetví sa očakáva do roku 2025 nárast počtu zamestnancov s výnimkou niektorých odvetví ako sú napríklad vzdelávanie a ostatné činnosti.

Najviac dodatočných pracovných síl bude v Žilinskom kraji potrebných v priemysle a stavebníctve. Dodatočná potreba pracovných síl v priemysle v období 2020 – 2025 bude na úrovni 8,8 tisíc osôb. Sektor stavebníctva bude dodatočne potrebovať takmer 4,1 tisíc osôb. Významný počet pracovníkov bude tiež potrebovať odvetvie obchodu (takmer 3,8 tisíc) a zdravotníctva (približne 3,6 tisíc).

Z hľadiska profesijnej štruktúry sú najviac ohrozené pracovné miesta v Žilinskom kraji u pracovníkov v službách a obchode, kde sa v prípade optimistického Scenára 1 očakáva pokles počtu pracujúcich v roku 2020 o viac ako 5,5 tisíc a u operátorov a montérov strojov a zariadení s očakávaným poklesom počtu pracujúcich o približne 3,3 tisíc. Z dlhodobého hľadiska sa však situácia zlepší a do roku 2025 sa očakáva zvýšenie počtu zamestnancov oproti roku 2019 vo väčšine hlavných tried zamestnaní. Najväčší nárast počtu pracovníkov sa očakáva na pozíciách pracovníkov v obchode a službách, a to na úrovni 2,4 tisíc osôb.

Pracovníci v službách a obchode, špecialisti a kvalifikovaní pracovníci a remeselníci budú tvoriť polovicu dodatočnej potreby pracovných síl do roku 2025 v Žilinskom kraji. V období rokov 2020 – 2025 bude takmer pätina potreby trhu práce tvorená dopytom po pracovníkoch v službách a obchode a špecialistoch. Ďalších 14 % celkovej potreby trhu práce bude pri kvalifikovaných pracovníkoch a remeselníkoch, kde bude dodatočná potreba pracovných síl do roku 2025 na úrovni 5,5 tisíc osôb. Naopak najmenší dopyt bude po pracovníkoch v poľnohospodárstve, rybárstve a lesníctve.

V prípade, že ekonomické obmedzenia budú trvať 3 mesiace (scenár 1), bude celkovo v Žilinskom kraji do roku 2025 vytvorených 41 tisíc dodatočných pracovných príležitostí, pričom 34 tisíc z nich bude vhodných pre absolventov stredných a vysokých škôl. Ak by ekonomické obmedzenia trvali 6 mesiacov, počet dodatočných pracovných príležitostí vhodných pre absolventov by sa do roku 2025 znížil o takmer 2 tisíc osôb. Na trh práce v Žilinskom kraji bude v rokoch 2020 – 2025 prichádzať vyšší počet absolventov stredných škôl než si trh práce vyžaduje. Počet vysokoškolských absolventov prichádzajúcich na trh práce pokryje potrebu pracovných síl na vysokoškolských pozíciách na trhu práce v kraji (v prípade scenára 1).

Najvyšší nedostatok vhodných pracovných síl v Žilinskom kraji bude na pozíciách sociálno-výchovných pracovníkov, asistentov a opatrovateľov, kde bude chýbať v najbližších piatich rokoch 1,6 tisíc pracujúcich. Zo stredoškolských pozícií bude tiež výrazný nedostatok pri viacerých profesiách ako sú predavači, pracovníci dopravy, logistiky a pôšt, či pracovníci v oblasti stavebníctva. Prebytok ponuky (osôb) na trhu práce bude v oblasti dopravy a logistiky, cestovného ruchu a bezpečnostných vied.