ZAMESTNANOSŤ

Trh práce sa za posledných 20 rokov na Slovensku zmenil. Zamestnanosť mierne rastie a je vidieť zmenu v štruktúre zamestnanosti.

Napriek tomu, že v súčasnosti sme svedkami najvýraznejšej ekonomickej expanzie na trhu práce v histórii samostatnosti SR, z dlhodobého hľadiska možno sledovať len mierny nárast počtu zamestnaných osôb. V roku 2016 bola v podmienkach SR prekročená magická hranica 2 milióny zamestnancov[1], čo sa udialo prvýkrát za ostatných 20 rokov.

Najviac zamestnancov je dlhodobo v Bratislavskom kraji, najmenej v Trnavskom kraji. Zamestnanosť však rastie vo všetkých krajoch. Najrýchlejšie sa zvyšuje počet zamestnancov v Nitrianskom a Bratislavskom kraji, najpomalšie sa trh práce rozširuje v Banskobystrickom a Prešovskom.

Vývoj zamestnanosti na Slovensku v jednotlivých krajoch

graph-1
Zdroj: Štatistický úrad SR, ESA 2010

Menej ľudí pracuje v poľnohospodárstve, ťažbe a priemysle a naopak viac pracuje v službách.

Priemyselná výroba postupne stráca svoje dominantné postavenie. Najvýraznejší pokles však zaznamenáva poľnohospodárstvo (z takmer 200 tis. zamestnancov v roku 1995 na niečo cez 50 tisíc zamestnancov v súčasnosti). Výraznejšie tiež dlhodobo klesá ťažobný priemysel.

Na druhej strane, najvýraznejšie rastie obchod a prakticky všetky odvetvia s najvyšším rastom zamestnanosti v podmienkach SR sú z oblasti služieb.

Vo všetkých odvetviach národného hospodárstva klesá počet zamestnancov na nízkokvalifikovaných pozíciách a rastie počet zamestnancov na pozíciách s potrebou vysokej kvalifikácie.

Druhou dôležitou štruktúrnou zmenou ekonomiky, ktorá prebieha, je preto prechod smerom k dopytu po vysokokvalifikovaných zamestnancoch.

V súčasnosti je tiež v podmienkach SR upriamovaná pozornosť predovšetkým na stredné školstvo, ale z vyššie uvedených vývojových tendencií je zrejmé, že určujúcim faktorom nášho napredovania v budúcnosti bude kvalita vysokého školstva.

S rastom dopytu na trhu práce po vysokokvalifikovaných zamestnancoch rastie aj počet zamestnancov s vysokoškolským vzdelaním.

Podiel zamestnancov s absolvovanou vysokou školou dlhodobo rastie v podmienkach SR a od prelomu milénií sa takmer zdvojnásobil na súčasných približne 30 % z celkového počtu zamestnancov. Tento nárast sa deje predovšetkým na úkor poklesu počtu vyučených zamestnancov bez maturity. Podiel vysokoškolsky vzdelaných zamestnancov najviac narástol v Bratislavskom a Košickom kraji, najmenej v Trnavskom a Trenčianskom kraji.

Napriek rastu počtu osôb s vysokoškolským vzdelaním súčasne s rastom dopytu po vysokokvalifikovaných zamestnancoch, ich štruktúra nekorešponduje s dopytom na trhu práce.

Vývoj štruktúry zamestnancov podľa vzdelania

graph-2
Zdroj: TREXIMA Bratislava

Zamestnanci starnú a výrazne rastie priemerný vek zamestnancov vo všetkých krajoch.

Zatiaľ čo na prelome milénií bol priemerný vek zamestnancov v SR na úrovni 39 rokov, v súčasnosti je to 43 rokov a stále rastie.

Medzi najstaršie zamestnania v podmienkach SR patria predovšetkým vysokokvalifikované pracovné pozície vo vzdelávaní a zdravotníctve, ako napr. riadiaci pracovníci vo výchove a vzdelávaní a v oblasti zdravotnej starostlivosti. Rovnako tak medzi najstaršie odvetvia patrí poľnohospodárstvo. Z najpočetnejších zamestnaní v podmienkach SR je vysoký priemerný vek nad 48 rokov predovšetkým pri učiteľoch základných a stredných škôl, pracovníkoch v oblasti súkromnej bezpečnosti, vodičoch autobusov, trolejbusov, električiek, nákladných automobilov, či upratovačkách.

V rámci realizácie Národného projektu Prognózy vývoja na trhu práce v SR II táto štúdia zastáva neodmysliteľné miesto pri prognózach budúceho vývoja a potrieb trhu práce. Na základe identifikovaných vývojových tendencií boli vytvorené východiskové prognózy potrieb trhu práce, ktoré budú následne postavené do komparácie s ďalšími dôležitými údajovými zdrojmi o potrebách trhu práce vrátane potrieb trhu práce u zamestnávateľov, fyzických osôb - podnikateľov a informáciách o plánovaných investíciách[2].

[1]Zamestnanci v rezidentských spravodajských jednotkách podľa metodiky ESA2010

[2]Podrobná metodika tvorby prognóz, definícia vstupných dátových zdrojov a postupov ich vzájomnej syntetizácie je predmetom štúdie „Vypracovanie komplexnej metodiky pokrývajúcej všetky aktivity projektu vrátane jej pravidelnej aktualizácie“

Copyright © 2019 Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny SR